Folklórny súbor Liptov je v zmysle zákona o združení občanov č. 83/1990 Zb. dňa 28.11.2000 pod číslom VVS/1-900/90-17710, zaregistrované občianske združenie, ktorého hlavným cieľom je zachovávať a rozvíjať ľudové i kultúrne tradície, zvyky a obyčaje z Liptova i z celého Slovenska, pestovať tak tradičný aj štylizovaný folklór, tento prezentovať doma i v zahraničí a reprezentovať tak mesto i okres Ružomberok.

Súbor vznikol už v roku 1946, dnešným jazykom by sa dalo povedať ako folklórna skupina ružomberských Severoslovenských celulózok a papierní (SCP). Pracovníčky z Liptovských Sliačov vystupovali so svojimi domácimi spevmi a kolesovými tancami na rôznych oslavách, neraz i so svojimi kamarátmi ako boli folklorista PhDr. Kliment Ondrejka Csc. či dlhoročný šéfchoreograf SĽUK-u Juraj Kubánka – vtedy študenti ružomberského gymnázia.

Na túto činnosť nadviazal Hudobnospevácky súbor závodu Supra v Ružomberku, ktorý pracoval od roku 1948, oficiálne však založený 20.2.1949. Už v tomto roku dostali členovia súboru ako odmenu za dobré výkony a dosiahnuté výsledky v súťažiach STM zahraničný zájazd do Bulharska. V rokoch 1949-1950 súbor zaevidoval vyše 30 predstavení, v roku 1950 sa stal absolútnym víťazom okresného kola STM, kedy už v jeho radoch účinkovala ako žiačka neskôr veľmi populárna speváčka ľudových piesní Anna Hulejová rod. Littvová.

V roku 1958 nastáva v činnosti súboru útlm, predstavenia sú len sporadické, pracovníci závodného klubu závodu Supra začali hľadať možnosti oživenia činnosti súboru, čo sa podarilo začiatkom roku 1962, keď tu začal pracovať známy a obľúbený tanečno-spevácky súbor Vojta Littvu, ktorý rozvinul činnosť na nových – výraznejšie nových tradíciách. Tanečná skupina bola spočiatku bez mena alebo pod voľne používaným názvom „Súbor Supra“. Postupne zvíťazil názov manifestujúci chuť venovať sa predovšetkým tradíciám povodia najhornejšieho Váhu až sa súbor v pevnom zložení konštituoval 2.2.1962.

Tanečníci väčšinou „východniari“ sa s chuťou pustili do nácviku tanca „Zemplínska veselica“ s ktorým dosiahli na celoslovenskom kole hneď v roku 1962 1. miesto. Nasledovali v rýchlom slede ďalšie choreografie a významné sólové i choreografické ocenenia až sa v roku 1967 naskytla prvá možnosť obnovenému súboru reprezentovať vo francúzskom Lons le Saunier, kedy hudbu viedol a striedavo primášoval Dr. Alexander Móži. Po úspechu nasledovali ďalšie zahraničné zájazdy NDR, Maďarsko 1969. Uvedený rok bol aj poznačený vplyvom politických udalostí, prechodom z papierenského podniku pod ružomberskú textilku a hneď pod Mestské osvetové stredisko v Ružomberku 1969.

Tu súbor zaznamenal veľmi úspešné desaťročie za úspešnej spolupráce s manželmi Annou a MUDr. Miloslavom Hulejovcami, ktorí odišli z Liptova až v roku 1977. Už v roku 1971 na celoštátnej súťaži v Poprade boli tanečníci Vojtech Littva a Dušan Domiter za tanec „Liptovský čardáš“ vyhlásení za najlepších amatérskych tanečníkov. Rok 1973 možno označiť v tvorbe choreografa Vojtecha Littvu za určitý medzník, kedy sa po prvý krát v podaní tohto kolektívu dostáva na scénu choreografia s remeselníckou tematikou „Murársky z Bobrovca“, úspech ktorého (1. cena choreografií v Stupave) motivovala k ďalšej podobnej tvorbe „Remeselnícky bál“ 1978 - znovu víťazná choreografia na celoštátnej prehliadke tvorivých choreografií v Bratislave. Súbor Liptov sa tak dostal do povedomia verejnosti okrem kvalitnej interpretácie tradičného dedinského folklóru aj ako interpret remeselníckych tradícií.

Rok 1979 znamenal ďalší nový impulz pre tvorbu, prechodom pod závodný klub ružomberskej textilky. Kvalitné podmienky v novom pre súbor prebudovanom sídle boli motiváciou, ktorá inšpirovala k ďalšej tvorbe i k vstupu na novú neprebádanú pôdu. Po remeselníckych tradíciách choreograf Vojtech Littva vykonáva intenzívny výskum v oblasti robotníckeho a mestského folklóru, výsledkom čoho je tanečný blok „Textilácky majáles“1983. O kvalite súboru v tomto období svedčí i poverenie reprezentovať republiku na medzinárodných festivaloch vo Francúzku 1983, Sýrii 1984 či Maroku 1985 a ďalších festivaloch. Súbor úspešne uviedol tanečné pásmo „V májovníckej komore“ 1986 ktoré neušlo podobne ako ďalšie úspešné choreografie pozornosti slovenskej televízie.

Po „nežnorevolučnom“ období, ktorému sa nevyhol ani súbor Liptov hlavne poklesom textilnej výroby v Ružomberku a tým aj neschopnosťou ďalej zastrešovať súbor textilným závodom, v roku 1992 súbor prechádza pod odbor kultúry Mestského úradu v Ružomberku. Hľadali sa však nové formy kultúrnych inštitúcií v nových podmienkach, výsledkom čoho bol vznik Kultúrneho a informačného centra v Ružomberku (1995) a prechod súboru pod uvedenú organizáciu, aby sa celý proces transformácie zavŕšil až takmer po desaťročí vznikom samostatného právneho subjektu – občianskeho združenia Folklórny súbor Liptov od 1.1.2001.

Počas dlhej histórie súboru sa o jeho vzhľad pričinil celý rad odborníkov, predovšetkým jeden z prvých členov súboru PhDr. Kliment Ondrejka Csc, hudobníci: Alexander Móži, Svetozár Stračina, Juraj Dubovec, Vladimír Struhár, Oskar Lehotský, choreografi: Juraj Kubánka, Štefan Nosáľ, Štefan Uderman, Zdena Kyselá, Oleg Ivančenko, Leopold Kulich, Jozef Pálka, Ján Novenko, Pavol Gábor, či odborníčka na kroje Viera Nosáľová.

V roku 2001 začína postupne vedenie súboru preberať Igor Littva. V organizačnom smerovaní ako predseda Výkonného výboru a štatutárny zástupca, v umeleckom smerovaní ako choreograf. Ďalšiu existenciu súboru bolo potrebné, v nových podmienkach, zabezpečiť ako personálne, tak aj finančne. Z uvedených dôvodov Igor Littva iniciuje založenie detského folklórneho súboru Liptáčik (2003) a následne Súkromnej základnej umeleckej školy folklórneho súboru Liptov (2008). Umelecké smerovanie je zamerané, takmer výlučne, na subregión Dolného Liptova. Správnosť takejto profilácie potvrdilo viacero ocenení (okrem iných laureát celoštátnej súťaže v Dubnici nad Váhom 2013). Boli uvedené úspešné choreografické pásma ako Stavanä pastierov z Hubovej, Belanská a Liskovská bursa, Jánska noc, choreografie ako Rozlúčka, Kraviarky a iné. Zahraničnú reprezentáciu kolektív rozširuje o USA (2005), Grécko (2005), Turecko (2003,2007), Mexiko (2019) a ďalšie. Súbor pravidelne spolupracuje s RTVS (Zem spieva 2018, Kapura 2006,2016, 2019, 2020. 2021, 2022).