0r 1r 3r 4r 5r 6r 7r 8x




Tanečný

Historický repertoár súboru od roku 1946 je nesmierne bohatý, nie všetky choreografie sa však zachovali. Aby sme nemýlili záujemcov o naše predstavenia, uvádzame súčasný živý repertoár folklórneho súboru Liptov:

Východ (1962)

 Dĺžka 6 min.

Choreografia Vojtech Littva

Pôvodný názov tanca "Zemplínska veselica" je už štyridsať rokov v repertoári súboru, čo svedčí o jeho úspešnosti. Tanec vznikol ako 1. choreografia Vojtecha Littvu v súbore Liptov, podmienená obsadením tanečnej zložky, keďže chlapci pochádzali väčšinou z východného Slovenska. Súbor s uvedenou choreografiou hneď v roku 1962 vyhral celoslovenskú súťaž tvorivosti mládeže v Bratislave. Jedná sa o štylizovaný temperamentný tanec na zemplínske melódie. Tancuje 6-8 párov.

Sliač (1963)

 Dĺžka 4 min.

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Dr. Alexander Móži

Pôvodný názov tanca "Po sliačansky" je prvým tanečným prejavom choreografa k jeho rodnej obci s ukážkami tradičného cifrovania a charakteristického tanca "O sebe". Tancuje 6-10 párov.

Kristíny (1966)

 Dĺžka 4 min.

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Jozef Koma

Tanec vychádza z fašiangového zvykoslovia Lipt. Michala. Pôvodne ho tancoval tanečník s figurínou na pomalý šláger "Stejnú farbu ako máva oliva, majú tvoje vlasy Kristínko..." a rezkejšie džezové "odpaľovačky". Nazýval sa vtedy tancom s Gristínou. Roku 1981 bol obmenený pre tanečníka i tanečnicu s "Kristíniakom" Tanec je ladený humorne. Jeho cieľom je rozveseliť a pobaviť divákov. Tancujú ho tanečník a tanečnica. Nie však sami a nie spolu.

Cipovička (1967)

 Dĺžka 7 minút

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Dr.Alexander Móži

Hravý tanec vychádza z tancov cipovička, kečkuvanec a šikovná typických pre Sliače. Keďže sa jedná o hry mládeže i oblečenie je sliačanských dievčísk a chasníkov. Humorne ladený tanec. Tancuje 6-8 párov.

Cigánsky (1967)

 Dĺžka 6 minút

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Svetozár Stračina

V Ružomberku žil vynikajúci huslista, samouk, cigán Gusto Facuna, pochádzajúci zo susednej Liskovej. Mal svoju kapelu, s ktorou hrával hlavne na svadbách po dedinách. Na ich hru tancovali cfigáni v osade pod vrchom Čebrať v Ružomberku a podľa ich tanca vznikla i choreografia. Tancuje 7-9 párov.

Liptovský čardáš (1970)

 Dĺžka 5 minút     

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Julián Veverica

Tanec je temperamentným dolnoliptovským súhrnom a nadnesením motivických zložiek novouhorského čardášu, ktorý má takmer všetky pohybové zhody s liptovskými tancami typu "do skoku" Tancujú 2 páry, v úprave z roku 1996 i s možnosťou 8 párového tanca.

Fašiangový (1973)

 Dĺžka 7 minút

Choreografia Vojtech Littva, Námet Dr. Kliment Ondrejka CSc, Hudobná úprava Dr. Alexander Móži

Tanec je zostavený z tradičného fašiangového zvykoslovia z Lipt. Sliačov, v strede s charakteristickou maskou "Chriapou" a i ďalšími maskami. Znovu nechýba sliačanské mužské cifrovanie. Tancuje 10-12 párov.

Dievčenský z Východnej (1973)

 Dĺžka 4 minúty

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Julián Veverica

Dievčenský tanec z hornoliptovskej obce Východná zložený z charakteristických tančekov tejto obce ako "Cindruška", "Zajačí" a pod. Tancuje 10-12 dievčat.

Bačovský (1974)

 Dĺžka 5 minút

Choreografia Vojtech Littva, Zber piesní Dr. Kliment Ondrejka CSc, Hudobná úprava Julián Veverica

Temperamentný obrázok zo salaša, kde valasi s palicami pred bačom predvádzajú svoju silu a obratnosť, s napodobovaním prác pri výrobe ovčieho syra. Tancujú 6 chlapci a sólista - bača.

Zôsyp (1975)

Dĺžka 4 min.

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Julián Veverica.
Troj – párová choreografia vychádzajúca z tanečného cifrovania a tanca osebev Liptovských Sliačoch počas fašiangového obdobia. Rýchly a temperamentný tanec. Choreografia uvedená opätovne na scénu takmer po štyridsiatich rokoch v roku 2016. Krojový odev – zimný z Liptovských Sliačov pripravený v krajčírskej dielni

 

Raslavická polka (1976)

 Dĺžka 4 minúty

Choreografia Štefan Uderman, Hudobná úprava Julián Veverica

Charakteristický rýchly párový šarišský tanec z Raslavíc s napodobovaním originálneho predvádzania v polkovom tanci z uvedenej obce. Tancuje 3 až 5 párov.

Batizovský Brontvaj (1976)

 Dĺžka 4 minúty

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Julián Veverica

Jedná sa o malú choreografiu, ktorú tancujú 2 páry. Brontvaj je fľaškový tanec zo spišskej obce Batizovce, nacvičený podľa ukážok pamätníkov pri terénnom výskume choreografa v roku 1975.

Starejšovský (1976)

 Dĺžka 4 minúty

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava: Ing Julián Veverica

Komorný, pomalý tanček starejšieho so starejšou z dolnoliptovskej obce Černová. Tancuje jeden pár.

Murársky z Bobrovca (1978)

 Dĺžka 8 minút

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Julián Veverica

Choreografia vychádza z tradícií bobroveckého cechu murárov a nedávneho usporadúvania murárskej fašiangovej zábavy každý druhý rok striedaním so zábavou muzikantov -- potomkov ojedinelého cechu tunajších muzikantov. Choreografiu v dobových kostýmoch z konca 19. Str. tancuje 8-12 párov. Tanec do programu prevzala i STV.

Na remeselníckom bále (1978)

 Dĺžka 12 minút

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Julián Veverica

Tanec je štýlove stavaný do obdobia rokov 1930-38, keď boli zaužívané a rozšírené na tú dobu moderné tance, najmä v mestách. Tango, foxtrot, valčík, polka a hlavne tanec šimi i ďalšie "lepákové" tance. Tieto sa tancovávali i v bývalej Nemeckej Ľupči, kde žilo veľa remeselníkov a tovarišov. V dobových kostýmoch tancuje 8-12 párov. Prevzala do programu i STV.

Mozaika Liptova (1980)

 Dĺžka 4 minúty

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Julián Veverica

Základnou myšlienkou tohto štylizovaného tanca bolo vytvoriť určitú ukážku piesní a tancov z dedín regiónu Liptova, ktoré sú výraznejšie a bohatšie v ľudovom odievaní i zvykosloví. Tanec tancuje 8-12 párov.

Liptovský odzemok (1981)

 Dĺžka 5 minút

Choreografia Juraj Kubánka, Hudobná úprava Jozef Pálka

Odzemok chlapcov s valaškami, štylizovaný tanec zbojníckeho predvádzania, pretekania. Tancuje 10-12 chlapcov.

Textilácky trasák (1981)

Dĺžka 3 minúty

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Dr. Alexander Móži

Tanec mestského dorastu v kostýmoch podľa dobových fotografií zo začiatku 20 str. Choreografia bola zaradená ako súčasť celého tanečného bloku Textilácky majáles, je však predvádzaná i samostatne. Tancuje 6-10 tanečných párov. Choreografiu prevzala i STV.

Textilácky majáles (1983)

Dĺžka 15 minút

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Jozef Koma

Tanečný blok z tradičných majálesov robotníkov Ružomberskej textilky, ktorý sa konal pravidelne v doline Hrabovo. V dobových kostýmoch zo začiatku 20 str. Blok obsahuje vtedy moderné tance Mazurku, Polku, Čardáš a Šikovnú, ale i tanec Chorvátov ktorí vo fabrike robili a prespávali spoločne s ďalšími národnosťami v robotníckych barakoch, Dalmatínku i výstup túlavého muzikanta. Tancuje 8-12 párov. Prevzala i STV.

Žabacia svadba (1983)

 Dĺžka 3 minúty

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Jozef Koma

Humorný jednopárový tanček v štylizovaných kostýmoch zapadajúci do robotníckych tradícií, kde tanečný pár znázorňuje žabací svadobný pár. Choreografiu ako súčasť Textiláckeho majálesu prevzala i STV.

Protiradom (1983)

 Dĺžka 7 minút

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Jozef Koma

Štylizovaný, prekáravý tanec inšpirovaný tradičnými zábavami z Lipt. Sliačov a tancom Radovec. Choreografiu prevzala ako súčasť Textiláckeho majálesu i STV. Tancuje 7-9 párov.

Májovnícka komora (1986)

Dĺžka 25 minút.

Choreografia Vojtech Littva, Námet: Dr. Kliment Ondrejka, Hudobná úprava Jozef Koma a Damián Záhorec

Po tradičnej májovníckej pochôdzke v Lipt. Sliačoch sa májovníci schádzali na posedenie do, za tým účelom vybratého domu nazvaného "komora", kde tancovali a predvádzali svoje individuálne schopnosti. Ide teda o tanečný blok so spracovaním májovníckeho zvykoslovia z Lipt. Sliačov. Tancuje 10-12 párov. Prevzala i STV.

Vianoce (1991)

 Dĺžka 25 minút

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Jozef Koma

Vianočný blok zostavený z dievčenských vianočných vinšovaní a piesní, betlehemskou koledou a vianočného koledovania "zverbovancov".Inšpiráciou bolo tradičné vianočné zvykoslovie z Liptova. Tancuje 10-20 dievčat a 5-10 chlapcov.

Pochovávanie basy (1992)

 Dĺžka 4 minúty

Choreografia Vojtech Littva

Humorný obrázok inšpirovaný tradičným zvykoslovím pred obdobím pôstu na Liptove. Tancuje 8-10 párov.

Vesna (1993)

 Dĺžka 10 minút

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Jaroslav Hrnčiar

Obrázok tradičného zvykoslovia z Liptova, kde dievčatá vynášajú Murienu a vítajú jar. Tancuje 10-12 dievčat.

Vojenský (1995)

 Dĺžka 3 minúty

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Jozef Koma

Tanec spadá do obdobia l. ČSR a Slovenského štátu, kedy s obľubou na textilácke majálesy do Hrabova chodievali vojaci z dvoch ružomberských kasární a strážneho oddielu vojenskej nemocnice. Tanec vojakov na textiláckom majálese je predvádzaný samostatne, alebo s dievčatami s ukážkami dobových moderných tancov ako čardáš, polka a šikovná. Tancuje 8-12 chlapcov a s dievčatami rovnaký počet dievčat.

Sliačanská Svadba (1996, 2003)

 Dĺžka 25 minút.

Choreografia Vojtech Littva, Igor Littva, Hudobná úprava Julián Veverica, Oskar Lehotský

Štylizovaný tanečný blok založený na svadobnom zvykosloví z Liptovských Sliačov, zložený z tanca mladého páru, tanca starejšieho i družbovských tancov. Tancuje 10-12 párov. V roku 2003 doplnený o vohľady a choreografia upravená s využitím tradičných, domácky vyrábaných husličiek - oktávok.

Horehron (2001)

 Dĺžka 8 minút

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Jaroslav Hrnčiar

Tanečný obrázok spracovaný na základe výskumov choreografa v Pohorelej. Tancuje 8 párov.

Pastierska nálada (2001)

Dĺžka 20 minút

Choreografia Vojtech Littva, Texty Dr. Kliment Ondrejka Csc, Hudobná úprava Jaroslav Hrnčiar

Tematické pastierske pásmo spracované na základe spomienok bačov z Lipt. Sliačov o celoročnom pastierskom zvykosloví, s využitím pastierskych hudobných nástrojov, gajdy, fujara trombita, píšťala, zvonce, fujara. Tancuje 8-12 párov.

Husársky (2001)

 Dĺžka 3 minúty

Choreografia Vojtech Littva, Hudobná úprava Jaroslav Hrnčiar

Tanec husárov v dobových kostýmoch z 18. storočia. Tancuje 8 - 10 chlapcov.

V Sikačke (2004)

 Dĺžka 11 minút

Choreografia Igor Littva, Vojtech Littva, Námet MUDr. Marcel Babál, Hudobná úprava Oskar Lehotský

Obrázok z fašiangovej zábavy, každoročne konávanej v požiarnej zbrojnici na Vlkolínci, ktorá sa uskutočňovala po tradičnej pochôdzke dedinou. Obec Vlkolínec je od roku 1993 zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Tancuje 8 párov.

Lucie (2005)

 Dĺžka 6 minút

Choreografia Igor Littva, Hudobná úprava Peter Rázga

Štylizovaná choreografia s tematikou priadok počas Lucie z Liptovských Sliačov. Choreografia bola spracovaná ako súčasť spoločného programu FS Liptov a DFS Liptáčik "Od Kataríny po Štefana" Tancuje 10 dievčat.

Radovec (2006)

 Dĺžka 8 minút

Choreografia Igor Littva, Hudobná úprava Peter Rázga

Choreografia naštudovaná podľa archívnych filmových nahrávok tanečníkov z Liptovských Sliačov. Ich tancovanie "Osebe" upravené do tanca Radovca, tak ako prebiehali tanečné zábavy vo Vyšnom Sliači do začiatku 20. str. podľa rozprávania Juraja Ondrejku Oravky.

Medveď (2008)  

Dĺžka 3 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Peter Rázga

Sólový jarmočný obrázok. Tanečná pochôdzka róma s medveďom. Tancujú dvaja tanečníci.

Od Kataríny po Štefana (2008)

Dĺžka 50 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Peter Rázga, Scenár: Dr. Kliment Ondrejka

Tanečné pásmo interpretované v spolupráci s detským folklórnym súborom Liptáčik. Zobrazuj zvyky z Liptovských Sliačov v období od 25. novembra do 26. decembra. Súčasťou pásma sú i choreografie Sliač, Lucie a Radovec. Účinkuje 12 párov FS Liptov, plus DFS Liptáčik.

Černovská svadba (2009)

 Dĺžka 10 minút

Choreografia: Igor Littva. Hudobná úprava: Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták

Tanečný obrázok z obce Černová, teraz časti mesta Ružomberok. Choreografia bola zostavená podľa dobových fotografií, záznamov a spomienok Eleny Suchej. Tancuje osem párov plus dvaja chlapci - charakterové postavy. Choreografia bola uvedená ako súčasť programu o Černovej pod názvom „Maminka alebo ako som rástla v Černovej“, uvedený v premiére dňa 17.6.2009.

Seno (2009)

 Dĺžka 7 minút

Choreografia: Igor Littva. Hudobná úprava: Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták

Scénické spracovanie lúčnych prác na motívy spomienok Eleny Suchej z Černovej. Pôvodne tancovalo 6 párov - dorastencov detského folklórneho súboru Liptáčik, dva páry z folklórneho súboru Liptov a šesť dievčat z folklórneho súboru Liptov. Choreografia bola uvedená ako súčasť programu o Černovej pod názvom „Maminka alebo ako som rástla v Černovej“, uvedený v premiére dňa 17.6.2009.

Z krštenia (2009)

Dĺžka 4 minúty

Choreografia: Igor Littva. Hudobná úprava: Peter Rázga

Tanečný obrázok zabávajúcich sa krštenských hostí cestou z krštenia za doprovodu heligónky v Černovej. Tancujú dvaja chlapci a tri dievčatá z folklórneho súboru Liptov, jeden chlapec z detského folklórneho súboru Liptáčik. Choreografia bola uvedená ako súčasť programu o Černovej pod názvom „Maminka alebo ako som rástla v Černovej“, uvedený v premiére dňa 17.6.2009.

Batôžkový (2009)

 Dĺžka 8 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták

Scénické spracovanie stretnutia obyvateľov Černovej nad dedinou na batôžkovom posedení, podľa archívnych spomienok Štefana Šubeníka a Eleny Suchej. Tancuje sedem párov. Choreografia bola uvedená ako súčasť programu o Černovej pod názvom „Maminka alebo ako som rástla v Černovej“, uvedený v premiére dňa 17.6.2009.

Máje (2010)

 Dĺžka 7 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták

Scénická úprava taneca májovníkov vo Vyšnejsi (Vyšnom Sliači) v kolese pred starou školou. Májovníci ukončovali svoju sobotňajšiu pochôdzku po dedine za účelom vyberania naturálií na večernej zábave. Tu sa vytancovávali ženy ale i dievky, získavali sa na pohostenie do "komory", kde sa za pohostenie muselo zaplatiť. Choreografia uvedená ako súčasť programu "Pani učiteľka, alebo máj vo vyšnianskej škole", uvedený v premiére dňa 16.6.2010.

Cifrovačky (2010)

Dĺžka 4 minúty

 Choreografia: Igor Littva, hudobná úprava Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták.

Pre účasť v programe na FF vo Východnej sa vyskytla potreba pripraviť vstup s tanečnou interpretáciou Vojtecha Littvu a spevom Anny Hulejovej. Na základe uvedeného boli tanečníkmi FS Liptov detailne naštudované jednotlivé krokové variácie Vojtecha Littvu, zaznamenané vo filmovom archíve. Podkladom tiež bolo spoločné cifrovanie chlapcov FS Liptov a Vojtecha Littvu s troma tanečníkmi z FS Váh z Liptovského Mikuláša, pri príležitosti 60. výročia FS Liptov v roku 2006 v Ružomberku. Pre choreografiu boli použité kroje zo skladov FS Liptov. 

Slovania (2011)

 Dĺžka 7 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták

Choreografia bola naštudovaná na motívy povesti o Ružomberku, spracovanej Dr. Klimentom Ondrejkom. Vychádza zo zvykov pri vynášaní Murieny a Dedka v Liptovských Sliačoch. Choreografia bola uvedená ako súčasť programu "Čo o meste ruží vieme, rozpovedať chceme", ktorý bol uvedený v premiére 22.6.2011.

Marmuriena (2011)

Dĺžka 5 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Svetozár Stračina, Peter Rázga, Tomáš Brtko, Martin Lipták.

SZUŠ ľudového tanca a hudby zahájila v roku 2010 sériu polročných koncertov "Posedenie v starej izbe", kde boli prizývaní hostia. Vo februári 2011 pri téme "Keď pieseň svetu vládla", bola pozvaná aj Anna Hulejová. Vyslovila požiadavku, že by chcela nastúpiť na playback. Pri tej príležitosti ponúkla škole a FS Liptov, použiť v rámci programu niektoré zo skladieb, ktoré naspievala a nahrala s Orchestrom ľudových nástrojov (OĽUN) aj pre choreografie. Na základe uvedeného, vznikla dievčenská choreografia vybudovaná tak, aby jej finále tvorila skladba Marmuriena, hudobného skladateľa Svetozára Stračinu. Jedná sa tak spracovanie časti zvykov a jarných hier pri vynášaní Murieny v Liptovských Sliačoch. Do choreografie boli zapojené všetky členky FS Liptov a DFS Liptáčik. Pre choreografiu boli využité kroje pripravené krajčírskou dielňou FS Liptov pod vedením Emílie Štupákovej.

Ondrej (2011)

Dĺžka 4 minúty

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Peter Rázga, Martin Lipták.

 V roku 2010 uskutočnila SZUŠ svoje prvé "Posedenie v starej izbe" pod názvom "O čarách čarovných, bytostiach tajomných.". Súčasťou uvedeného programu bola choreografia s tematikou zvykov na Ondreja z obce Černová. Choreografia bola vtedy postavená pre starších členov DFS Liptáčik. V roku 2011 bol FS Liptov oslovený s ponukou účinkovať vo filme STV "Keď je zem najbližšie k slnku". Pre uvedený film FS Liptov ponúkol aj zvyky na Ondreja z Černovej. Bola tak pre FS Liptov upravená a naštudovaná choreografia podľa spomienok Heleny Suchej. Krojové vybavenie pripravila krajčírska dielňa FS Liptov pod vedením Emílie Štupákovej.

Pri koncovke (2012)

Dĺžka 3 minúty

Choreografia: Igor Litttva, Hudobná úprava: Martin Lipták, Igor Littva.

 V roku 2012 sa FS Liptov zúčastnil rozsiahleho medzinárodného folklórneho festivalu v poľskom meste Wisla. Jednalo sa o súťažný festival, v rámci ktorého sa mal súbor predstaviť so štyridsaťminútovým blokom. Bolo pripravené pásmo "Sliačanská jar". Snahou bolo ukázať aj interpretáciu na charakteristických ľudových hudobných nástrojoch (oktávky, šesťdierkové písťalky), kam patrí aj koncovka. Práve za interpretáciu hry na ľudových hudobných nástrojoch si FS Liptov z uvedeného festivalu odniesol jednu z hlavných cien. Ďalšiu cenu si odniesol za interpretáciou zvykov pri vynášaní Murieny. Na hru koncovej píšťaly tancujú chlapci odzemok podľa autentických filmových nahrávok z Liptovských Sliačov. Základné motívy boli čerpané z archívnych záberov Klimenta Ondrejku. Uvedená choreografia bola tiež súčasťou pásma "Sliačanská jar", s ktorým sa FS Liptov stal laureátom celoštátnej prehliadky  v Dubnici nad Váhom (2013) a získal cenu Mikuláša Senku.

Richtár (2012)

 Dĺžka 6 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Martin Lipták

Tanečné obrázky inšpirované z úvodom fašiangových zvykov v obci Lisková (Dolný Liptov). Choreografia zahŕňa voľbu mládeneckého richtára pre fašiangy, tanec masiek, preventívne vyplácanie bursovníkov richtárskym korbáčom na lavici a vytancovávanie vydatých žien počas pochôdzky.  Tancuje osem tanečných párov a štyri dievčatá samostatne. Choreografia bola uvedená ako súčasť koncertu pod názvom: Regrút, alebo ako som v Liskovej jarky preskakuvau. 

U Gulejov (2012)

 Dĺžka 6 minút

Choroegrafia: Igor Littva, Hudobná úprava: Martin Lipták

Pokračovanie fašiangových zvykov v obci Lisková záverečným trestaním za previnenia počas bursy, ktorým bolo vyplatenie richtárskym  korbáčom a obesenie na hák.  Tancuje osem tanečných párov a štyri dievčatá samostatne.  Spolu s choreografiou „Richtár“ môžu byť uvedené ako tanečné pásmo „Liskovská bursa“. Choreografia bola uvedená ako súčasť koncertu pod názvom: Regrút, alebo ako som v Liskovej jarky preskakuvau.

Betlehem (2013)

Dĺžka 15 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Martin Lipták.

Od vzniku DFS Liptáčik, FS Liptov spoločne s uvedeným detským súborom uskutočňuje v predvianočnom období program poskladaný zo zvykov patriacim k Vianociam. Na základe požiadavky KD AH v Ružomberku bol v roku 2013 pripravený živý betlehem. Nosnou témou bola pieseň Padla rosa studená z Liptovských Sliačov, jednalo sa scénky podľa biblických textov. Boli použité kostýmy zo skladov FS Liptov, odev pre troch kráľov poskytla výtvarníčka Marta Bošelová z Katolíckej univerzity v Ružomberku. 

Michal (2014)

Dĺžka 3 minúty

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Martin Lipták

 Na základe námetu Klimenta Ondrejku, vznikol polročný koncert SZUŠ ľudového tanca a hudby, "Putovanie popri Váhu". V programe žiaci putujú z jednej dediny do druhej v rámci Dolného Liptova, putovanie záčínalo v obci Liptovský Michal.  Z uvedenej obce pochádza fašiangová maska Kristína, ktorá je v repertoári FS Liptov od roku 1969. Biblický sv. Michal - drakobijca,   v ľudovom prostredí ochranca pastierov a statku. Na základe uvedenej myšlienky vznikla krátka, humorná scénka, súboja "draka" v podobe "Chriapy" - fašiangovej masky z neďalekých Liptovských Sliačov, s rytierom na koni - ďalšej fašiangovej masky. Tému Liptovského Michala dokresľuje vystrašená Kristína. masky poskytla a dotvorila krajčírska dielňa FS Liptov, Emília Štupáková a Oľga Priesolová. 

Rozlúčka (2014)

Dĺžka 5 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Martin Lipták.

 Na základe terénneho výskumu a výraznej pomoci rodáka z Hubovej Karola Okála, je pripravený ďalší koncert zameraný na konkrétnu obec: "Pieseň Gombáša". Do chotára Hubovej - Gombáša patrila aj Ľubochnianska dolina, s pílou a množstvom lesných robotníkov, pltníkov, z celého Dolného Liptova. Úvodná choreografia tak mala symbolizovať ľudový tanec tohto regiónu, v súčasnej dobe spájaný s tanečným prejavom Vojtecha Littvu. Téma rozlúčky regrúta s frajerkou na poslednej tanečnej zábave je preto charakterovo, tanečne, postavená na prvkoch a tanečných motívoch Vojtecha Littvu, ako boli zaznamenané vo filmových archívoch. V koncerte tak nešlo o stvárnenie reálnej zábavy v Ľubochni, ale symbolické vyjadrenie - oslavu dolnoliptovského cifrovania, ktoré na najvyšší stupeň priviedol Vojtech Littva. Kroje pripravila Krajčírska dielňa FS Liptov. 

Pltníci (2014)

Dĺžka 4 minúty

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Martin Lipták.

Ďalšou choreografiou patriacou do koncertu "Pieseň Gombáša" je téma rozlúčky pltníka pred odchodom na plť. Inšpiráciou boli ťažké príbehy pltníkov. Choreografia sa snaží o stvárnenie ťažkého odchodu, uvedomovanie si nebezpečenstva, ktoré na pltníka po každej rozlúčke čaká. Podľa spomienok Karola Okála, pltníci sa lúčili tancom, ktorý však nebol zaznamenaný. Z uvedeného dôvodu bola pre takýto tanec použitá rozlúčková forma tanca, zaznamenaného v susednej, pltníckej obci, Stankovany. Časť krojov pripravila krajčírska dielňa FS Liptov pod dohľadom Oľgy Priesolovej, časť krajčírska dielňa firmy Cipísek. 

Stavanä pastierov (2014)

Dĺžka 7 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Martin Lipták.

Jednou z najvýznamnejších udalostí v Hubovej (Gombáši), podľa záznamov Karola Okála bola udalosť voľby pastierskeho stavu (Stavanä pastierov) na najbližší rok. Udalosť sa uskutočňovala v miestnej krčme, zúčastňovali sa jej všetci dospelí obyvatelia obce. Najvýznamnejšia osoba pastierskeho stavu - bača, mal po zvolení za povinnosť všetkých pohostiť. Uvedená udalosť bola spracovaná do scénickej podoby a uvedená ako záverečné číslo koncertu "Pieseň Gombáša". Choreografia chcela priblížiť nielen piesne, tanec, ale aj ďalšie kultúrne znaky, medzi ktoré patrí tvrdé nárečie. Keďže z tanečného prejavu sa nepodarilo zachovať žiadne záznamy, tanečné kroky a charakter tanca bol formovaný z prvkov susedných obcí (Stankovany, Černová...) ako aj zo spomienok Vojtecha Littvu. Krojový materiál pripravila krajčírska dielňa FS Liptov pod dohľadom Oľgy Priesolovej a krajčírska dielňa firmy Cipísek. 

Luciin stolček (2014)

Dĺžka 2 minúty

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Martin Lipták.

Program smerovaný k Vianociam bol uvádzaný pod názvom: "Keď sa advent rozhostí, chodia čudnie bytosti". Pre uvedený koncert bola pripravená krátka, humorná, choreografia vychádzajúca z povery, že cez oko stolčeka je možné zhliadnuť strigu. Uvedený tanečný obrázok uvádza choreografiu "Lucie", ktorá je v repertoári FS Liptov od roku 2005. Kostýmy pre uvedenú choreografiu pochádzajú z kostýmových skladov FS Liptov. 

Perečko (2015)

Dĺžka 4 minúty

Choreografia: Igor Littva, hudobná úprava Martin Lipták.

Ďalšia obec, ktorá bola spracovávaná v rámci koncertu SZUŠ ľudového tanca  a hudby, bola obec Biely Potok, v rámci koncertu "Na belianskom moste".  Počas fašiangového obdobia dievky na Bielom Potoku berú mládencom klobúky, aby im ich podperené vrátili. S podperenými klobúkmi tancovali dievky dievocké koleso. Podkladom k uvedenej choreografii boli spomienky nositeliek ľudových tradícií, ako aj záznamy Klimenta Ondrejku. Pre tanečné kroky a charakter boli použité archívne nahrávky bursovníckych zábav, tanec Moravčíkovcov. Krojový materiál pripravila krajčírska dielňa FS Liptov pod dohľadom Oľgy Priesolovej a Emílie Štupákovej.

Belanská bursa (2015)

Dĺžka 6 minút

Choreografia: Igor Littva, Hudobná úprava: Martin Lipták.

Ďalšou choreografiou, ktorá bola uvedená v rámci koncertu "Na belianskom moste", bola Belanská bursa. Podnetom na spracovanie bola stále živá tradícia, dostatočné informácie o priebehu zvyku zo strany nositeľov ľudových tradícií, ako aj záznamy Klimenta Ondrejku. Choreografia spracováva vyberanie po dedine a časť zábavy bursovníkov. Charakter tanca je tvorený podľa tanca Moravčíkovcov. Krojové vybavenie pripravila krajčírska dielňa FS Liptov pod dohľadom Oľgy Priesolovej a Emílie Štupákovej.

 

Jánska noc (2016)

Dĺžka 25 min.

Choreografia Igor Littva, Hudobná úprava Martin Lipták, Vladimír Struhár.

Tanečné pásmo pripravené k 70. výročiu založenia FS Liptov sa skladá z troch častí. 1. Zbojníci - s tematikou príchodu zbojníkov na salaš počas Jánskej noci, ich vzájomné prekáranie a spoločné roztancovanie, kde sa súčasťou choreografie stala aj malá choreografia „Odzemok pri koncovke“. 2. Ohne – jánske spevy pod vedením Lucie Ťaskovej s očistným preskakovaním jánskych ohňov. 3. Epilóg – tematika jánskej ľúbostnej noci s roztancovaním, kde do tretej časti bola zaradená choreografia „Rozlúčka“. Tancuje 16 dievčat a 11 chlapcov. Krojové vybavenie je inšpirované pastiermi z Liptovských Sliačov ako aj v ženskom kroji. Pripravila krajčírska dielňa FS Liptov pod vedením Oľgy Priesolovej.